Po prvý raz majú teraz milovníci krásnych a hodnotných kníh na Slovensku možnosť obohatiť svoju knižnicu kompletným vydaním tohto svetoznámeho diela.
Najznámejší slovenský arabista Ján Pauliny pracoval na prekladoch kompletnej série 7 zväzkov dlhých 25 rokov. Táto slávna zbierka vyšla vo svete v takomto kompletnom vydaní s poznámkovým aparátom iba v niekoľkých krajinách!
Ján Pauliny na podnet vydavateľstva Ikar začal s dokončovaním kompletnej série 7 zväzkov v roku 2005, kedy vypracoval aj finálny poznámkový aparát. Pôvodne plánovaných 6 zväzkov sa napokon zmenilo na 7 zväzkov. „Povedal som si, že sa patrí, aby Tisíc a jedna noc vyšla aj v slovenčine taká, aká je, celá, bez adaptačných zásahov, bez splošťovania jej reliéfu. Tisíc a jedna noc je imaginácia zhmotnená v slove. Je to filigrán, jemná pavučinková sieť, do ktorej Šahrazád ulovila každú zázračnú rybku, čarovnú lampu i prsteň a všetky pravdivé i vymyslené príbehy,“ vyznáva sa Ján Pauliny.
„Keby som nebol poprechodil aspoň sto ulíc v Káhire, Tunise, Marrákuši, Feze i v Jeruzaleme, nesedel v sto kaviarňach, nedýchal sto vôní a smradov, nepočul spievať Korán zo sto minaretov, neučil sa po arabsky zo sto kníh, a napokon neurobil takýchto robôt tisíc a jeden, nikdy by som preklad nebol začal a dokončil...“
„Sú to večné príbehy o láske, ľudskom šťastí i nešťastí, o bohatstve a biede. Odborníci si často kladú otázku, prečo práve v Európe mala Tisíc a jedna noc taký ohlas a práve vďaka Európanom je dnes už klasickým dielom svetovej literatúry. Možno preto, že orientálna rozprávka otvorila pred európskym čitateľom horizonty neznámeho sveta a jej príbehy nepozorovateľne prechádzajú z reálneho sveta do prostredia zázračných krajín fantázie.“
Prof. PhDr. Ján Pauliny, PhD. pôsobí na Katedre klasickej a semitskej filológie.
Vo vedeckej práci sa najskôr venoval arabskej autobiografickej literatúre, neskôr výskumu arabskej ľudovej literatúry – náboženskej a svetskej.
Monografickými prácami a štúdiami inicioval vznik novej arabistickej disciplíny:
Arabská ľudová stredoveká náboženská literatúra.
Jeho vedecké práce zhodnotili a citujú poprední zahraniční odborníci.
Prvý preklad Tisíc a jednej noci do európskeho jazyka (francúzštiny) vyšiel v rokoch 1704 -1715 z pera orientalistu a archeológa Antoina Gallanda pod názvom Les Mille et une nuits, contes arabes traduits en français (Tisíc a jedna noc, arabské rozprávky preložené do francúzštiny). Tento preklad mal obrovský úspech, popri Biblii bol azda najčítanejšou knihou v 18. storočí. Zbierka si postupne vydobyla pevné miesto v takzvaných rodinných vydaniach medzi elegantnými, bohato ilustrovanými bibliofíliami i medzi jarmočnými tlačami. Prvý kompletný preklad do nemčiny pochádza z rokov 1837-1841 a je od nemeckého orientalistu Gustava Weila. Najlepší anglický preklad je The Book of the Thousand Nights and a Night (Kniha Tisíc a jednej noci) z rokov 1882 až 1885 od sira Richarda Francisa Burtona.
Zbierka inšpirovala Voltaira, Goetheho, Stendhala a iných umelcov.
Na Slovensku doteraz vyšli iba prvé tri zväzky. Prvý diel vyšiel v roku 1987 v náklade cca 50-tisíc kusov. Druhý diel o dva roky neskôr a tretí zväzok vyšiel v roku 2003.
Kompletné vydanie siedmich zväzkov Tisíc a jedna noc vychádza tak na Slovensku až teraz. Začíname úplne novým 4.zväzkom, doteraz na Slovensku nevydaným.
Príbehy Tisíc a jednej noci - persky هزار و یک شب Hazār-o Yak Šab a arabsky كتاب ألف ليلة وليلة Kitāb Alf Layla wa-Layla - ponúkajú exotiku, kurtoáziu, zábavu, rozptýlenie aj inšpiráciu.
Všetky rozprávky a príbehy Tisíc a jednej noci sú rozprávané v priebehu tzv. rámcového príbehu, ktorého hlavnými postavami sú kráľ Šahrijár a dievča Šahrazád. Kráľa kedysi oklamala jeho manželka, ktorá sa v dobe jeho neprítomnosti milovala so svojimi otrokmi. Keď sa to dozvedel, nechal ju aj otrokov popraviť a zanevrel na ženy, o ktorých bol presvedčený, že žiadna z nich nevydrží byť v manželstve verná. Oženil sa preto každý deň s jednou pannou, strávil s ňou noc a ráno ju dal popraviť. Po troch rokoch nezostalo v jeho meste žiadne dievča, s ktorým by sa mohol ešte oženiť. Keď Šahrijár prikázal svojmu vezírovi, Šahrazádinmu otcovi, aby mu priviedol ďalšiu dievčinu, márne a so strachom z kráľa blúdil mestom. Keď prišiel domov, jeho dcéra videla, že má starosti. Otec jej všetko porozprával a ona sa ponúkla, že sa stane ďalšou kráľovou ženou. Jej otec s tým nesúhlasil, ale Šahrazád sa nedala odradiť. Požiadal však svoju sestru, nech jej menom požiada kráľa, či mu môže večer rozprávať príbeh. Šahrijár súhlasil, a tak Šahrazád rozprávala kráľovi počas tisíc a jednej noci príbehy, ktoré boli tak dlhé, že nikdy neskončili na svitaní. Pritom, kráľ bol vždy zvedavý na pokračovanie. Keď Šahrazád svoje rozprávanie, počas ktorého porodila kráľovi troch synov, dokončila, nechal ju Šahrijár pre jej múdrosť, vernosť a lásku k nemu nažive.
Popri chlapských zápasoch zažívajú hrdinovia príbehov z Tisíc a jednej noci ľúbostné dobrodružstvá s bohatierskymi pannami, amazonkami s nezahalenými tvárami. Z ich očí sršia iskry, ich pohľady rozpaľujú a spaľujú mužov. Zbierka prináša aj ukážky rafinovaného humoru.
V pestrej galérii postáv Tisíc a jednej noci nechýbajú žobráci, potulní mnísi, figliari, podvodníci, zlodeji, zločinci, bieli aj čierni otroci a eunuchovia. Cudné i hriešne manželky, bohaté i chudobné nevesty – panny, slobodné a rozvedené ženy, otrokyne a kurtizány, no všetky krásne a všetky bez výnimky túžiace po láske. Nepriestupné dvere háremov sa v Tisíc a jednej noci často otvárajú aj bez zázračného „Sezam, otvor sa!“