Pootvorte dvere do exotického sveta a začítajte sa do nádherných príbehov Tisíc a jednej noci. Do príbehov, ktoré sú plné nadprirodzených bytostí, čarodejných predmetov, kúziel a zaklínadiel. Prežite s hrdinami dobrodružné, cestopisné a rytierske situácie. Poučte sa pri anekdotách, bájkach a mravopisných rozprávaniach, ktoré sú umne zakomponované do väčších celkov.
Tisíc a jedna noc je azda najznámejšia a najčítanejšia zbierka rozprávok. Ak by sme sa chceli vybrať tam, kde kedysi vznikla, museli by sme sa vydať na dlhú karavánovú cestu. Najprv do Indie, lebo odtiaľ pochádza úvodná rozprávka o múdrej Šahrazáde a krutom kráľovi Šahrijárovi, ktorá tvorí rámcové rozprávanie celej zbierky. Je vretenom, okolo ktorého sa spriadali nitky mnohých a mnohých rozprávaní, šnúrou, na ktorú sa navíjali perly, ako povedal jeden básnik.
Kráľovná Šahrazád si vykupuje život tým, že rozpráva svojmu manželovi zaujímavé príbehy počas tisíc a jednej nocí. Rozpráva ich tak, že napína kráľovu pozornosť, a ten, zvedavý, ako sa príbehy skončia, nechá kráľovnú nažive.
Aj v Rozprávke o kupcovi a džinovi vykupujú traja starci svojimi príbehmi život nešťastného kupca, ktorý neuveriteľným – rozprávkovým spôsobom zabil džinovho syna kôstkou z datle. V Rozprávaní o nosičovi a troch devách bojujú o život traja žobraví derviši. Zachránia sa rozprávaním svojich príbehov. Na dôvažok aj v Rozprávaní o krajčírovi, hrbáčovi, židovi, správcovi a kresťanovi musia všetci hrdinovia porozprávať o tom, čo zaujímavé sa im prihodilo, lebo inak by ich čínsky kráľ dal obesiť.
Príbehy podávajú anonymní rozprávači tak bezprostredne a vierohodne, že čitateľa uchváti dej v imaginárnom svete, kam nedočiahne ľudská banalita ani gravitácia. V Rozprávke o rybárovi a duchovi sa chudobný rybár stretá s ozrutným džinom, ktorý ho spraví bohatým. Je to slávna rozprávka „o duchovi vo fľaši“, ktorý urobil zázraky, keď ho rybár vypustil z jeho stáročného väzenia. Základný dejový rámec rozprávky sa obohacuje o príbeh skameneného princa a o ďalšie rozprávania. Všetky spája jednotiaca myšlienka: „Ušetri ma a aj Boh ťa ušetrí!“ alebo „Neublíž mi a ani Boh nedovolí, aby ti ublížili!“
Už v starých zápisoch Tisíc a jednej noci nachádzame Rozprávanie o kráľovi ’Umarovi ibn an-Nu’mánovi a jeho synoch. Je to najdlhší príbeh v Tisíc a jednej noci, hrdinská epopeja starých čias, sága niekoľkých generácií hrdinov, moslimských bojovníkov proti kresťanskej Byzancii.
V Rozprávaní o kráľovi ’Umarovi sa neopisujú iba súboje hrdinov, bitky s nepriateľmi a iné podobné rekvizity hrdinskej epiky. Popri chlapských zápasoch zažívajú hrdinovia rozprávania ľúbostné dobrodružstvá s bohatierskymi pannami, amazonkami s nezahalenými tvárami. Z ich očí sršia iskry, ich pohľady rozpaľujú a spaľujú mužov.
Rozprávanie o kráľovi ’Umarovi najprv jestvovalo mimo rámca Tisíc a jednej noci. Nevieme, kedy asi vzniklo. Údajne sa v rudimentárnej podobe šírilo v ľudových vrstvách už okolo roku 1000 pravdepodobne v severnej Sýrii alebo v Malej Ázii na arabsko-byzantskej hranici. Dlhé a jednotvárne boje medzi moslimami a kresťanmi nám v tomto rozprávaní spríjemnia vložené príbehy: poetická Rozprávka o princovi Tádžalmulúkovi a princeznej Dunjá a erotické Rozprávania o ’Azízovi a ’Azíze. Najmä príbeh o ’Azízovi a ’Azíze je pozoruhodným výtvorom egyptskej rozprávačskej prózy a ukážkou rafinovaného humoru.
Rozprávaniami o zvieratách sa začína tretí diel Tisíc a jednej noci. Človek je zlý, hovoria si zvieratká, a preto musíme byť opatrné a prefíkané. Ich konanie často zachádza za oficiálny morálny kódex a pohybuje sa v rovine pragmatizmu: Dobré je to, čo je dobré pre nás, myslia si zvieratká.
Rozprávanie o ’Alím ibn Bakkárovi a Šamsannaháre je príbehom o nenaplnenej túžbe dvoch nešťastných zaľúbencov. ’Alí a jeho milá sú mučeníkmi lásky. Prekvapuje ich mravná čistota a odhodlanie zomrieť za úprimné city. Vnáša to do rozprávania vážny, takmer prísny tón. Toto rozprávanie je jedným z mála tragických príbehov v Tisíc a jednej noci. Aristokratický svet kalifových palácov sa neuzavrel iba pred zaľúbeným ’Alím ibn Bakkárom, ale aj pred nepravým kalifom, bohatým kupcom, ktorého láskou ohrdla krásna sestra kalifovho dvorana Dža’fara Barmakovca. Rozvrátený vzťah dvoch mladých ľudí usporiada sám kalif Hárún ar-Rašíd, dobrácky a chápavý vládca. Takmer románový rozmer má v 3. zväzku Rozprávanie o Kamarazzamánovi, jeho manželkách a jeho dvoch synoch: rozprávanie sa skladá z niekoľkých príbehov, do ktorých zasiahnu džinovia. Rozmarní a nezodpovední duchovia vzbudili vášnivú lásku v dvoch mladých ľuďoch, no potom ich ponechali osudu a o následky svojho vyčíňania sa nezaujímali.
Rozprávanie o ’Alá’addínovi Abu š-Šámátovi sa začína neuveriteľnou epizódkou o vyliečení mužskej neplodnosti. Na svet prichádza ’Alá’addín, budúci hlavný hrdina tohto dobrodružného príbehu. Miluje krásnu Zubajdu a všetko by sa dobre skončilo, keby do deja nevstúpil Ahmad Kamákim Sarrák, slávny zlodej z Bagdadu. Ukradne kalifovi prsteň, meč, rúcho a lampu a podstrčí to do ’Alá’addínovho domu. Podozrivý ’Alá’addín uteká z Bagdadu a žije ako utečenec dlhé roky v cudzine, kým jeho syn Aslán neodhalí jeho nevinu. Rozprávanie mimovoľne prechádza z prostredia všednej reality do sveta dobrodružstva a napokon na kalifov dvor, vysnívané miesto krajšieho života. V Rozprávke o Abú Muhammadovi Lenivcovi nie je spočiatku nič tajomné a nepochopiteľné. Abú Muhammad je lenivý, chudobný mládenec, ktorého živí jeho rovnako biedna matka. K zmene dochádza, keď mu kupec Abú Muzaffar donesie z Číny zázračného opičiaka. Opičiak spraví z tohto hrdinu bohatého človeka, nie však zadarmo. Ukradne mu manželku a Abú Muhammad si ju musí ísť pohľadať.
V 3. diele sa nachádzajú aj anekdotické rozprávania o veľkodušných ľuďoch a napokon zábavné Rozprávanie o čističovi na bitúnku a vznešenej panej. Naivný čistič vyrozpráva svoj príbeh v Mekke hlavnému predstavenému výročnej púte. Toho príbeh ohromí. A zrejme rovnako prekvapí aj nášho čitateľa.
Štvrtý diel sa začína Rozprávaním o ’Alím Šárovi a otrokyni Zumurrude. Je to príbeh mladého schudobneného kupca s krásnou otrokyňou. Obidvaja sa do seba zaľúbia šťastne si žijú. Medzi nich vstupuje ohrdnutý kresťanský kupec, zlý človek, a neskôr aj lupič Džuván. ’Alího otrokyňa sa však hrou osudu stane kráľovnou, pomstí sa svojim nežičlivcom, a po mnohých dobrodružstvách sa obidvaja zaľúbenci šťastne stretnú. O dvoch zaľúbencoch je aj ďalšie rozprávanie o Džubajrovi a krásnej Budúre. Kým slobodné ženy boli nevzdelané, nesmeli tancovať ani spievať a žili uzavreté v háremoch, krásnym otrokyniam dožičili ich páni exkluzívnu výchovu, vzdelanie, naučili ich spievať, tancovať a skladať verše. Všetko len preto, aby boli dobrými spoločníčkami pánov. O takýchto otrokyniach sa dozvedáme v jedinečnom Rozprávaní o bohatom Jemenčanovi a jeho šiestich otrokyniach i v Rozprávaní o otrokyni Tavaddude. Kým v prvom rozprávaní sa zdôrazňuje najmä atraktívny fyzický výzor otrokýň, v druhom rozprávaní dominuje Tavaddudino jedinečné vzdelanie a bystrosť. V dišputácii sa jej podarí preškriepiť všetkých učencov, ktorých pred ňu dal priviesť sám kalif. Pomedzi to je v tomto zväzku viacero rozprávaní o zlodejoch, zločincoch, policajných veliteľoch, pekných otrokyniach, básnikoch, zvedavých vládcoch, nábožných židoch a vzorných manželkách. Nechýbajú ani epizódy o homosexuáloch, zvrátených ženách, hlúpych učiteľoch, falošných manželkách, múdrych dedinských dievčatách, rozprávky o anjelovi smrti a nábožných otrokoch. Dávne indické časy zbierky pripomína slávna Rozprávka o ebenovom koni. Hovorí sa v nej o čarovnom koni, indickom Garudovi, vtákovi boha Višnua.
Táto rozprávka sa dostala aj k Maurom do Španielska a odtiaľ do starofrancúzskej literatúry.
Piaty diel súboru rozprávok sa začína rozprávaním o princovi Džánšáhovi, ktorý sa zaľúbi do víly a unesie ju. Víla však nájde svoje vtáčie šaty a odletí domov do čarodejnej ríše, do ktorej nikdy nevstúpil človek. Džánšáh ju aj napriek varovaniam mocných duchov a kráľov nájde za mýtickou horou Káf v Diamantovom zámku a privedie si ju domov. Sedem ciest Sindibáda Námorníka, ktoré nasledujú, je jedna z najznámejších rozprávok vo svetovej liteatúre a preložili ju takmer do všetkých jazykov. V Rozprávke o Džaudarovi a jeho dvoch bratoch je hlavný hrdina predurčený na bohatstvo, ale zároveň aj na tragický koniec. Bratia ho zabijú, lebo mu závidia peniaze a moc. Smrť však neobíde ani ich. Džaudar je rybár; magribský čarodejník ho nájde pri rybačke a zavedie do marockého mesta Fezu k pokladu. Podobne ako rozprávkový ´Alá´addín má aj Džaudar na svoje meno skrytý poklad. Tento motív je veľmi starý. Už starí Egypťania verili, že mená majú čarovnú moc rovnako ako talizmany. Najdlhším rozprávaním v 5. zväzku je príbeh dvoch nevlastných bratov, dobrého a statočného Garíba a zlého otcovraha ´Adžíba. V závere tohto diela sa nachádza niekoľko krátkych rozprávaní o zaľúbencoch, o verných beduínkach a o diablovi, ktorý navádza človeka na hriech.
Na začiatku 6. dielu súboru rozprávok sa nachádzajú príbehy o klamároch, podvodníkoch, figliaroch a prefíkaných ľuďoch, ktorí sa z okraja spoločnosti dostanú až na dvor kalifa. Taký je aj Ahmad ad-Danaf , ktorý dobre pozná zločinecké podsvetie Káhiry a Bagdadu, a preto si ho kalif vyberie za kapitána svojich stráží. Na novom mieste sa osvedčí, rovnako ako jeho spoločník Hasan Šúmán. Prefíkaná Dalíla sa chce obidvom vyrovnať a vymýšľa šibalstvá a lotroviny. Kalif oceňuje jej „šikovnosť“ a bohato ju odmení. Z Káhiry prichádza do Bagdadu aj ´Alí az-Zajbak, aby sa ako profesionálny zlodej a podvodník zamestnal v kalifových gardách. Príbehy týchto hrdinov sa podávajú „zdola“, z pohľadu nižších spoločenských vrstiev, biednych a zaznávaných ľudí. Pred skazou ich zachraňuje veľkodušný kalif Hárún ar-Rašíd, ktorý ich povýši na expertov na odhaľovanie podvodov. Rozsiahle Rozprávanie o Hasanovi z Basry je veľmi blízke Džánšáhovým príbehom. Aj Hasan sa zaľúbi do víly a ožení sa s ňou. Víla mu však ujde, odletí do krajiny Vák-Vák a on musí podstúpiť dlhú a nebezpečnú cestu. V rozprávaní je veľa motívov a rozprávačských látok z čarodejných a cestopisných rozprávok. Veľmi zaujímavé je vtipné rozprávanie o rybárovi Chalífovi, ktorému pomôže zbaviť sa chudoby zázračná opica.
Siedmy zväzok sa začína rozprávaním o Núraddínovi a franskej princeznej Marjame. Kým Núraddín je zbabelec a pôžitkár, akých poznáme aj z iných rozprávok, jeho milá je aktívnou hrdinkou, ktorá za svoju lásku neváha bojovať a zabíjať nepriateľov a Kalif Hárún ar-Rašíd obdivuje jej pevnosť a silu. Rozprávanie o kráľovi Džalí´ádovi a jeho vezírovi Šimásovi obsahuje cyklus príbehov, ktoré prezrádzajú indický pôvod a etické ideály Buddhových učeníkov. Príbehy nabádajú na potláčanie zmyselnosti, vášní, prejavov zúrivosti a vyzývajú k miernosti, čestnosti, veľkodušnosti a pokore. Dielko sa rozšírilo aj v kresťanskom prostredí ako „zrkadlo pre princov“ – návod na ušľachtilé správanie. O dvoch nerozlučných susedoch farbiarovi Abú Kírovi a holičovi Abú Sírovi sa dozvedáme v ďalšej rozprávke aj v rozprávke o ´Abdalláhovi Zemskom a ´Abdalláhovi Morskom. Dozvedáme sa v nej o bratských vzťahoch zemského a morského človeka, o tom, čo ich zbližuje a v čom sa odlišujú. Neznámemu autorovi sa podarilo vystihnúť špecifiku sveta zeme i mora, pričom zázračný svet v mori vykreslil rovnako presvedčivo ako život na zemi. V ďalšom príbehu sa dozvedáme o zlých skúsenostiach spravodlivého ´Abdalláha s jeho bratmi. Bratia všemožne škodia svojmu bratovi, žiarlia na jeho krásnu manželku a hodia ju do mora. Jeho manželka je džina a za trest zakľaje zlých bratov na psov. Na príkaz kalifa ich musí odkliať, no oni sa nepolepšia. Kalif ich dá ukrižovať. V tomto rozprávaní je veľa motívov a látok prebratých zo starších rozprávaní.
Doplnok k sérii Tisíc a jedna noc, ktorá vyšla v kompletnom 7-zväzkovom vydaní po prvý raz na Slovensku.
Podtitul ôsmeho zväzku je Rozprávanie o prefíkanej neveste neviest a iné rozprávky. Vznikol z rozličných arabských vydaní tejto orientálnej zbierky, no má jeden zdroj. Jeho stopy môžeme ešte aj dnes nahmatať pri bráne Zuvajla v stredovekej Káhire. A nielen tam – nachádzajú sa aj pri aleppskej pevnosti alebo na brehoch Tigrisu v Bagdade. Obrazy z Tisíc a jednej noci sú aj na farebných fasádach starobylých domov v jemenskom hlavnom meste San´á´.
Aj tieto rozprávky sa zvykli rozprávať na arabskom bazári, čo bolo vždy výnimočnou udalosťou. Profesionálni rozprávači, aj publikum akoby potichu ušli zo všednosti do sveta radosti a smiechu. Všetci sa spoločne hrali na „rozprávku“ a prežívali s hrdinami šťastné i tragické okamihy.
Prežite nádherné orientálne rozprávky z ôsmeho zväzku aj vy. Začítajte sa do rozprávok, ktoré sa v predošlých zväzkoch nenachádzali, ako Rozprávka o ´Alá´addínovi a čarovnej lampe, Rozprávka o ´Alím Babovi a štyridsiatich zbojníkoch, či Príbeh Princa so štyridsiatimi pannami. Nechýba Príbeh zobudeného spáča Abu l- Hasana, Rozprávanie Dávidovi a Šalamúnovi alebo Rozprávanie o dvoch šibaloch, ktorí sa chceli navzájom okradnúť.
Na zbierke Tisíc a jedna noc pracoval najznámejší slovenský arabista Ján Pauliny 25 rokov. Na väzbe kníh je špeciálny hodváb s orientálnym motívom. Všetky knihy majú zlatú razenú oriezku. Jednotlivé zväzky ilustrovali najuznávanejší slovenskí výtvarníci. Ôsmy diel ilustroval Igor Piačka, maliar, grafik a žiak profesora Albína Brunovského.